reklama

Ako sa rodia predsudky

Odborné kruhy definujú slovo predsudok ako fixovaný, dopredu sformovaný postoj, obvykle negatívny alebo hostilný a zameraný na určitú spoločenskú skupinu či jednotlivca. Ja ho definujem takto

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Mnohí z nás majú ústa plné moralizujúcich, za isto pekne znejúcich fráz o tom, ako sme si všetci rovní. Len niektorí z nás sú si rovnejší... Rovnú nerovnosť možno vidieť v pohľade, ktorý mal v očiach už asi každý z nás. Presne tom pohľade, akým sa človek v obleku, s kufríkom v ruke zvykne dívať na robotníka tmavšej pleti.  Tom, ktorým sa teraz možno páni moralizujúci budú dívať na mňa...  

Fixované, dopredu sformované postoje sa tu nezjavili len tak z čista jasna, ani nevyleteli z Pandorinej skrinky. Stali sa sociálne determinujúcimi faktami. Prečo sa dívame na ľudí, ktorí sú iní inak? Primitívne otázky žiadajú zložité odpovede. Pán psychológ, kde ste? Vy a Vaše poučky? Poďte mi niekto povedať aký chabý je môj charakter, keď dokážem verejne priznať to, že i ja sama sa niekedy dívam na okolie spoza bariéry. Bariéry nazývanej strach. Strach so známeho.  

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Štvrtok ráno. Opäť cestujem. Opäť rozmýšľam. Výrazný pach mi nos vykrúca. To viete, keď si k abstinujúcemu ex fajčiarovi prisadne popolník... Pozriem sa pred seba a čo nevidím. Človek – Popolník, dlhé vlasy schované pod starou šiltovkou, červený nos, sklenné oči. Niečo zviera v rukách. A už som si myslela svoje. Predsudok vystrčil rožky. „Hm... to bude dajaký alkoholik....“ Pohľadom zájdem nižšie a začnem sa červenať. Nie pre lichôtku, nie pre príťažlivosť. V rukách zvieral obyčajnú minerálku. Hanba zaliala moju tvár. Cítila som sa zle, že som človeka odsúdila, len preto, že mi „nevoňal“ Svedomie sa vo mne ozývalo a tak som sa usmiala ospravedlňujúcim pokryvením pier..  

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Ujo sa usmial na mňa. Asi má dobrú náladu. Na znak zmierenia s tou mladou účastníčkou cestnej premávky vytiahne spod bundy poloprázdnu ploskačku vodky. Bol taký milý, dokonca ma aj ponúkol. A keďže ráno o siedmej som schopná dostať do seba maximálne kávu, odhodlal sa na ťažkú úlohu. Napil sa s plného hrdla. Asi aj za mňa. Ako správny pacient, liek zapil glgom perlivej vody pomarančovej príchute a pripravil sa na druhé kolo. Rumenec rýchlo opustil moju tvár. A hanbu vystriedalo sklamanie. Sklamanie nad tým, že môj červenajúci sa predpoklad bol predsa len pravdivý. A vtedy som si uvedomila : Takto sa rodia predsudky. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nevyleteli odnikiaľ. Nedali nám ich sudičky do vienka. To Ja, Ty, On, Ona, Oni, Vy... sme si ich vytvorili. A robíme to dennodenne. Tým ako konáme. Predsudok je o strachu. Strachu vyplývajúceho zo skúseností. Keď sme boli deti, raz sme sa popálili, druhý krát sme zďaleka obchádzali oheň. Teraz keď sme „dospelí“ obchádzame jeden druhého. A môžeme za to My.   

Zuzka Tiňová

Zuzka Tiňová

Bloger 
  • Počet článkov:  19
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Kamarati mi hovoria Zuzka. Som zivot milujuci optimista s prvkami realizmu, ktore niekedy pod vplyvom situacie zabiehaju do pesimizmu okoreneneho kritickym postojom. Som toho nazoru, ze usmev na tvari je kuzlo, ktore nam sveci najviac:) Zoznam autorových rubrík:  Príbehy alebo inšpirácia Životnekonečno-konečné úvahySúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
Iveta Rall

Iveta Rall

87 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu